Keď zhasli všetky svetlá, alebo moja cesta tmou

Tma je priateľ. Tma je priateľ. Túto vetu som si stále opakovala, aby som neprepadla strachu. Pretože keď príde úplná tma, tak hranica medzi pokojom a panikou je veľmi, veľmi tenká. Zostať nad vecou a prijať tmu, ako pomocníka a priateľa bolo pre mňa pomerne príjemné, uvedomujem si však, že to bolo jedine vďaka správnemu načasovaniu pobytu v tme.

O terapii tmou som sa po prvý raz dozvedela asi pred šiestimi rokmi. Okamžite ma zaujala, no zároveň som vedela, že sa na ňu necítim. Ďalších šesť rokov som sa s myšlienkou pobytu pohrávala a dozrievala. Prekonávala som jednu náročnú životnú lekciu za druhou, až som sa napokon cítila dosť silná na to, prijať tmu za sprievodcu do svojich najtemnejších hlbín.

Netušila som, čo v tme príde, s istotou som však vedela, že to bude mať veľký vplyv na môj život.

Som človek dynamický a mám sklony k tomu, aby som od seba veľa očakávala a tak si často nakladám v živote viac, ako iní ľudia. Táto časť môjho Ja sa v tme ocila vo vysokom nekonforte. Nebolo čo plánovať, nebolo čo spĺňať a tak ani nebolo za čo prijať ocenenie. V snahe aspoň trochu vyhovieť mojim potrebám som si naplánovala, že budem 3x za deň cvičiť a prvý deň sa mi to aj podarilo splniť. Kde však hlava stráca zdravý rozum, našťastie dokáže zasiahnuť telo a to ma zastavilo. Druhý večer sa zjavila ukrutná migréna, ktorá mi nedala žiadnu inú možnosť, len sa odovzdať. Odovzdať sa a dôverovať, že všetko čo sa deje nemusím mať pod kontrolou. Dôverovať, že život mi prináša presne to, čo sa potrebujem naučiť a pochopiť. Dôverovať, že svet je láskavé miesto a že za každým rohom nestriehne niekto, kto mi chce ublížiť. Dôverovať, že svet ma miluje a nemusím za lásku platiť vysokú daň. Dôverovať, že vždy bude o mňa dobre postarané.

Tma je priateľ. A priateľov máme, aby nám nastavovali zrkadlo. Tma mi nastavila zrkadlo a ja som uvidela ženu, ktorá v snahe dokázať svetu, že má hodnotu zabudla, že jediný človek, o ktorého lásku sa má starať je ona sama.

Keď som konečne pustila kontrolu nad všetkým, tma mi ukázala mnoho krásnych a hlbokých obrazov. Ukázala mi však aj smutné pravdy o svete a o tom, ako našu planétu ničíme. Videla som, aké dopady môže mať správanie ľudstva a zároveň som vnímala paralelu medzi tým, ako sa každý z nás chová k sebe. Ako demolujeme svoje fyzické schránky a potom sa čudujeme, keď prestanú fungovať. Každý z nás presne vie, kedy sa voči sebe, či svojmu okoliu zachová zle a každý z nás vie, že akcia vyvoláva reakciu.

Tma mi ukázala kde a ako chcem ďalej žiť a tiež mi ukázala, kadiaľ už rozhodne kráčať nechcem. Pochopila som, že žiť pravdivo je nutnosť, bez ktorej sa už nezaobídem.

Nie je to ľahké, pretože pravda je často náročnejšia, ako milosrdné lži. Ak si však milosrdne klameme, čoskoro za to musíme zaplatiť. Každý to máme inak. Ja platím zdravím. Moje telo je barometer, ktorý reaguje neskutočne rýchlo na každú odchýlku od pravdy.

A tak som z tmy vyšla opäť na svetlo s rozhodnutím, snažiť sa za každých okolností žiť pravdu, najlepšie ako viem. Pokora, ktorú mi tma priniesla je veľmi silná a som za ňu vďačná každý deň.

Tma mi tiež ukázala, že chcem žiť čo najviac v súlade s prírodou a prajem si, aby sa aj naše bývanie priblížilo čo najviac prírode.

Tma mi ukázala cestu a ja po nej kráčam. Moja rodina kráča so mnou a to je krásne. Cítia to rovnako a práve preto sme spolu. Máme rovnakú víziu a chceme ju naplniť.

Do tmy sa určite ešte vrátim, to zastavenie a ponorenie do seba bolo veľmi silné a krásne.

Autor: Erika Župová, kouč, lektorka a spoluzakladateľka Být ženou mě baví a OZ Mamapoďsahrať

 

Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *