Od sexu k skutočnej intimite

Scéna z filmu: On sa na ňu pozrie a jej sa podlomia kolená. Vezme ju do náruče, strhnú zo seba šaty a zhruba do dvoch minút prichádza oslňujúci orgazmus. Svet sa na chvíľu zastaví, obaja milenci sú v nekonečnej extáze, šťastní a zamilovaní.

Takto nejak som si myslela, že by  sex mal vyzerať. Podaj by nie, vyrastala som na filmoch ako Pretty woman, či Hriešny tanec. Doma sa toho o sexe moc nenahovorilo, občas sa mi dostal do ruky časopis Tabu, ktorý sa u nás zjavoval. A samozrejme tu boli sexuálne rubriky v Brave, ktoré nás v puberte skôr zabávali, ako poučili.

A s touto výbavou som sa vybrala do sveta sexuality. Mysliac si, že partner mi má privodiť orgazmus pohľadom a že ja musím byť oslnivá milenka, ktorá okamžite naskočí na jeho vlnu.

Pekná blbosť.

Roky píšem o tom, že sa ak chceme byť dobrými rodičmi, je potrebné sa v tejto oblasti neustále vzdelávať a napredovať, že nikto z nás nemá žiadnu rodičovskú bunku, ktorá ho povedie na ceste výchovy.

A presne k takémuto zisteniu som po rokoch tápania v partnerských vzťahoch dospela tiež. Naša sexualita je oblasť, ktorú potrebujeme najprv poriadne prebádať a naučiť sa s ňou zaobchádzať a kultivovať ju.

Žijem vo vzťahu jedenásť rokov a tých prvých desať bolo naozaj dosť krušných. S manželom sa veľmi ľúbime a obaja sme vedeli, že k sebe patríme, no aj tak sme nevedeli k sebe nájsť cestu. Niekoľkokrát sme sa vyčerpaní vzájomným neporozumením takmer rozišli. V našom vzťahu nefungovalo rozdelenie polarít (ja som bola skôr v mužskej energii a manžel v ženskej), čo by bolo v poriadku, keby nám to vyhovovalo. Ja som však túžila byť jemnou ženou a mať pri sebe silného ochrancu a môj manžel zas túžil mať doma kvetinku o ktorú by sa staral. Hoci sme túžili po tom istom, neboli sme sa schopní k tejto realite dopracovať. Snáď  mi môj manžel odpustí, ak napíšem, že ani v našej spálni to nikdy nebol žiadny ohňostroj. Proste sme sa na seba tak nejak nemohli naladiť.

Obaja sme však ľudia, ktorí sa neradi zmierujú s niečím nevyhovujúcim a tak sme prevzali zodpovednosť aj za náš vzťah a jeho kvalitu. Absolvovali sme spolu niekoľko víkendoviek rodinných konštelácii a potom prišla TANTRA.

A tu sa zrazu náš partnerský život začal výrazne meniť. Konečne sme si dokázali upratať svoje polarity, naladiť sa na druhého, začať si dôverovať, otvoriť sa a nebáť sa povedať, čo komu vyhovuje a čo nie. Vlastne až na našej prvej tantrickej víkendovke som si uvedomila, že sme študentíci, ktorí sa chcú v tejto oblasti vzdelávať a že každou zručnosťou, ktorú sme získali sa náš vzťah posúva vpred. Zrazu už konečne nie je ON a JA, ale MY. Náš vzťah sa stal veľmi intímnym vo všetkých rovinách, môj manžel je zrazu mojim najlepším priateľom a zároveň mužom, s ktorým sa prepadám do nekonečných vĺn vzrušujúcich zážitkov. V našom vzťahu je odrazu živo, neberieme sa až tak vážne, veľa sa spolu smejeme a odkrývame si navzájom veci, ktoré sme si roky neboli schopní povedať.

Naše spoločné štúdium pomaly napreduje, vždy sa tešíme na ďalší víkend, ktorý nás zas posunie o kus bližšie k sebe.

Je skutočne veľmi krásne zažívať intimitu s milovaným človekom a pre mňa je najväčším objavom minulého roku skutočnosť, že všetci máme schopnosť a možnosť k intimite vo svojom vzťahu dospieť.

Je to samozrejme obrovské vykročenie mimo komfortnú zónu, ale ako iste viete, až po vykročení mimo komfortnú zónu začína skutočný život.

Ak ste dočítali až sem, tak vás táto téma pravdepodobne zaujala a možno by ste chceli vedieť, kde existuje takáto škola. Tu je link: http://www.umenimilovani.cz/

A ktovie, možno sa niekedy na nejakom seminári stretneme:)

Autor: Erika Župová, kouč, lektorka a spoluzakladateľka Být ženou mě baví a OZ Mamapoďsahrať

Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *