Sex v zime? Ďakujem, neprosím…

Odpadnutím posledného listu zo stromov a posunom teplomeru pod nulu sa z našich spální vytráca túžba po animálnych stretnutiach v posteli, alebo ešte lepšie kdekoľvek inde. Zrazu máme väčšiu potrebu objatia, túlenia a láskyplných dotykov.

Je to prirodzené zastavenie a napojenie na energiu, ktorú obdobie zimy poskytuje. Len tak spolu ležať, hovoriť, odkrývať svoje hlbšie myšlienky, počúvať toho druhého, poskytnúť si vzájomnú masáž… Pri svite krbu, či sviečky sa oddávať vzájomnej blízkosti. Je to tak mäkké, teplé a krásne.  A hlavne úplne prirodzené a v harmónii s cyklom roku.

Prestaneme tým však napĺňať štatistiké kolonky o tom, koľkokrát do týždňa je normálne mať sex a čo už by podľa štatistiky malo znamenať krízu vo vzťahu. Prepadneme panike a sebaposudzovaniu, pripadáme si divne a keďže za žiadnych okolností nechceme, aby sme boli na vine, tak začneme hovoriť o tom, ako sa náš partner správa nepríťažlivo, ako sa o nás dostatočne nezaujíma a nevenuje dostatok energie na prebúdzanie našej vášne. Namiesto prehĺbenia intimity tak prichádza odcudzenie a nepochopenie. Namiesto sviečok sú tu hádky a vzájomné obviňovanie.

V snahe zachrániť vzťah sa vrháme do neautentických posteľových výkonov, ktoré by pravdepodobne získali aj oskara, keby tu boli nejaký diváci.  Jediný divák je však ten, ktorý sa nám pozerá do očí v zrkadle a ten netlieska.

Žena, ktorá  vedome prekročí svoje hranice, každým takýmto krokom zabije kus seba.

Zaujímavé je však to, že nielen my ženy, ale aj muži majú v tomto období tendenciu predstierať. Tiež majú pocit, že ak nebudú iniciovať sex aspoň trikrát do týždňa, tak v našich očiach začnú blednúť. A pritom majú v zime tiež obvykle skôr pocit, že sa chcú zastaviť a ponúkať nám oporu svojou blízkosťou a objatím.

A tak sa v spálňach stretávajú v zime dvaja “mali by sme” a po každom milovaní si odfajknú pomyselnú kolonku sexu v diároch.

A musí to byť naozaj takto?

Osobne si myslím, že nie. Chce to však nabrať trochu odvahy a vyjsť s pravdou von. Najprv je potrebné začať s úprimnosťou voči sebe. Dovoliť si priznať, že máme v tomto ročnom období proste iné potreby, ako inokedy. Skôr než začneme svoje potreby prezentovať navonok, je dobré upratať si v nich.

Vezmite si papier a položte si otázku:  “Čo teraz v partneskom živote potrebujem, aby som sa cítila milovaná a v bezpečí?” Nechajte myseľ voľne plynúť a odpovede si poznačte na papier. Keď máte jasno vo svojich potrebách, prichádza na rad ďalší krok. Tým je úprimný rozhovor. Bez urážok, bez obviňovaní, popíšte svojmu partnerovi, čo potrebujete. Možno budete prekvapené, že sa cíti podobne…

A keď už viete, aké sú vaše spoločné potreby, môžete si napríklad naplánovať spoločný večer s masážou, či si len tak spolu otvoriť vínko, zapáliť sviečky. Budete sa čudovať, ako krásne a uvoľnene dokáže plynúť večer, keď sa vzdáte vzájomných očakávaní a tlaku na seba.

A práve z takejto atmosféry môže prísť aj k hlbokéhu milostnému spojeniu, ktoré je intimitou samo o sebe. Milovanie v takejto energii vám pomôže prehĺbiť vzťah a dodá energiu do chladných dní.

A že sa budete väčšinu zimy “len”  túliť a objímať je skvelé. O to intenzívnejšie sú potom okamihy, keď sa obaja cítite v rovnakom čase naladení na vzájomné spojenie.

Je to určite príjemnejšie, ako predstierať migrénu, spánok, či orgazmus…

Autor: Erika Župová, kouč, lektorka a spoluzakladateľka Být ženou mě baví a OZ Mamapoďsahrať

 

 

 

 

 

Tagy:
Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.